Koncom novembra 2019 prijal Európsky parlament novú smernicu, ktorá má zlepšiť práva spotrebiteľov a zavádza nové povinnosti pre podnikateľov v oblasti nakupovania v kamenných obchodoch, ale aj v e-shopoch.
Členské štáty, vrátane Slovenska, mali potom po zverejnení smernice 28. novembra 2019 lehotu 2 roky, aby ju zapracovali do svojej legislatívy. Smernica EÚ pritom začne platiť už o niekoľko mesiacov, no naša krajina ju do legislatívy stále nezapracovala.
Lehota na zosúladenie smernice s našou legislatívou uplynula 28. novembra 2021, no Slovensko ju nezapracovalo do legislatívy aj napriek tomu, že smernica ustanovuje platnosť v celej EÚ od 28. mája 2022. Čo to znamená pre našu krajinu?
„Ak do tohto dátumu nedôjde k efektívnemu a účinnému zapracovaniu požiadaviek smernice do slovenskej legislatívy, bude mať táto európska smernica tzv. nepriame účinky na vzťahy medzi spotrebiteľom a predávajúcim a spotrebiteľ sa bude môcť domáhať, aby súd, či iný štátny orgán, vykladal slovenské právo v súlade s touto smernicou aj napriek tomu, že doposiaľ nebola transponovaná. Podnikateľom preto odporúčame sa na tieto pripravované zmeny už vopred pripraviť,“ informoval FonTech.sk advokát z kancelárie bpv Braun Partners, Martin Provazník.
Európska smernica pritom prináša niekoľko hlavných zmien v ochrane spotrebiteľa pri nakupovaní, ktoré majú predajcom zabrániť uvádzaniu nepravdivých akcií, vykupovaniu vstupeniek robotmi alebo aj falošným recenziám na produkty a ďalším nekalým praktikám.
Akcie budú reálnejšie. Smernica chce stopnúť pochybné praktiky obchodníkov
V prípade uvádzania cenových zliav zo smernice vyplýva obchodníkom povinnosť po novom uvádzať reálne zľavy vypočítané podľa najnižších cien za posledných 30 dní pred uvedením akciovej ceny.
Táto zmena by mala účinnosť ako pri predaji v kamenných obchodoch, tak aj pri online nakupovaní a pomohla by zákazníkom využiť reálne zľavy, ktoré by nevychádzali z dlhodobých alebo maloobchodných cien produktov.
Túto stratégiu totiž často využívajú obchody na Slovensku aj pri veľkých zľavových akciách ako bol nedávno Black Friday, kedy len 2 známe e-shopy uvádzali najreálnejšie ceny pri zľavnených produktoch.
Zdanlivo vysoké akcie prilákali množstvo nakupujúcich, no ako sa ukázalo, viaceré e-shopy o zľavách zavádzali a krátko pred výpredajmi sa ceny vybraných produktov nezdráhali zvyšovať, aby mohli poskytnúť lákavé akcie. Na túto tému upozornil portál Hlídač shopů.cz.
„Smernica zavádza pravidlo, aby sa v každom oznámení o znížení ceny musela uviesť najnižšia cena uplatňovaná počas aspoň 30 dní pred samotným znížením ceny.
Táto úprava sa vzťahuje na predaj v kamenných obchodoch, no aj na predaj online. Táto zmena bude pre spotrebiteľa znamenať, že si bude môcť skutočne overiť výšku zľavy v prípade akciových ponúk, akými sú napríklad tzv. „Black Friday“,“ píše pre FonTech.sk Provazník.
Ďalšou významnou zmenou v smernici je tiež zákaz využívania klamlivej obchodnej praktiky pri prezentovaní „rovnakého“ výrobku, ktorý má ale podstatne iné zloženie. V praxi by to znamenalo, že obchodník by nemohol jeden produkt prezentovať na dvoch trhoch rovnako, pokiaľ na jednom z trhov predáva konkrétny produkt s výrazne iným zložením. Týmto by sa tak zabránilo prezentovaniu a predaju produktov dvojakej kvality.
Zmeniť by sa malo aj informovanie predajcov o tom, aké kritériá používajú pri hodnotení produktov a služieb pri zobrazovaní ich poradia vo vyhľadávači. Predajca bude musieť spotrebiteľa informovať aj o tom, či bola na vyššie umiestnenie niektorého produktu alebo služby v poradí použitá platená reklama, a teda, či si výrobca alebo distribútor za lepšie umiestnenie svojho výrobku v poradí zaplatil.
Falošné recenzie na produkty nekalou praktikou
S podvodmi pri predaji na internete chce smernica zatočiť aj v prípade falošných recenzií a recenzentov, ktorí mnohokrát nie sú vôbec overení a môžu poskytovať nepravdivé recenzie o výrobku alebo službe. Takýmito recenziami si môžu pochybné e-shopy zvyšovať svoje „skóre“, no vo výsledku na toto konanie doplatí koncový zákazník.
„Ak predajca bude poskytovať prístup k spotrebiteľským hodnoteniam produktov, za dôležitú sa bude považovať informácia o tom, či a ako predajca zabezpečuje, že uverejnené hodnotenia pochádzajú od spotrebiteľov, ktorí produkt skutočne použili alebo kúpili.
Ak nebude takáto informácia o overovaní poskytnutá a predajca vyhlási, že produkt hodnotili jeho skutoční spotrebitelia, môže byť takéto konanie považované za nekalú obchodnú praktiku,“ podotkol pre FonTech.sk Martin Provazník, advokát z kancelárie bpv Braun Partners.
Rovnako tak bude za nekalú obchodnú praktiku podľa novej smernice považované aj prezentovanie falošných recenzií, spotrebiteľských skúseností alebo odporúčaní na sociálnych sieťach, a to aj v prípade, ak bude takouto prezentáciou poverená iná osoba než samotný predajca.
Ako nekalá obchodná praktika bude vnímané aj vykupovanie vstupeniek automatizovanými softvérovými robotmi, ktoré dokážu obísť limity a vykúpiť vstupenky v neprimeranom množstve.
„Ak predajca získal vstupenky na rôzne podujatia pomocou automatizovaných prostriedkov s cieľom obísť akýkoľvek stanovený limit týkajúci sa počtu vstupeniek, ktoré si jednotlivec môže kúpiť, alebo akékoľvek iné pravidlá týkajúce sa nákupu vstupeniek, pričom následne tieto vstupenky bude ponúkať spotrebiteľom, bude sa takéto konanie považovať za nekalú obchodnú praktiku,“ informoval Provazník.
Ochrana spotrebiteľa sa má od mája budúceho roka vzťahovať aj na digitálny obsah a digitálne služby, ktoré môžu byť neraz prezentované aj ako „bezplatné“, no v skutočnosti za nich platí používateľ svojimi osobnými údajmi, ktoré poskytuje predajcovi. „Na takéto vzťahy sa podľa smernice má vzťahovať ochrana spotrebiteľa, nakoľko spotrebiteľ za digitálny obsah alebo digitálnu službu „platí“ svojimi osobnými údajmi,“ podotkol Martin Provazník.
Smernica však berie do úvahy aj využívanie obsahu, ktorý vytvoril spotrebiteľ pri používaní digitálnej služby predajcu. Tento obsah nebude môcť podľa slov Martina Provazníka predajca použiť a spotrebiteľ môže potom požiadať o jeho bezplatné vydanie.
Zmeny v novej smernici ale prinášajú aj nové povinnosti pre podnikateľov.
„Prevádzkovatelia online trhov budú musieť povinne informovať spotrebiteľov o tom, či tretia strana ktorá na online trhu ponúkajúca tovar, služby alebo digitálny obsah je podnikateľ alebo nie je podnikateľ, pričom budú vychádzať z vyhlásenia, ktoré im poskytne daná tretia strana.
Ak tretia strana (predajca) vyhlási, že nie je podnikateľ, prevádzkovateľ online trhu bude musieť poskytnúť krátke oznámenie v tom zmysle, že práva spotrebiteľa sa na uzavretú zmluvu nevzťahujú.
V tomto prípade ide najmä o internetové bazáre či inzercie, kde by mal kupujúci spotrebiteľ byť informovaný, či kupuje od podnikateľa alebo od fyzickej osoby na obchod s ktorou sa nevzťahuje ochrana spotrebiteľa,“ zdôraznil vo vyjadrení pre FonTech.sk Provazník.
Pokiaľ dôjde zo strany predajcu k porušeniu vyššie popísaných zmien, nová smernica umožňuje uloženie pokuty až do výšky 4 % z ročného obratu v členskom štáte, kde k porušeniu došlo.
Najviac však môže obchodník za porušenie zaplatiť 2 milióny eur, ak nie je možné určiť výšku pokuty kvôli chýbajúcim informáciám o obrate. Podľa Martina Provazníka sa tak sankcie za porušenie novej smernice dostávajú až na úroveň pokút za porušenie GDPR.
Svet v poslednom čase zažíva rôzne krízy. Od pandémie vírusu Covid, cez vojnu na Ukrajine až po energetickú krízu. Ak chcú spoločnosti prežiť, musia na tieto krízy reagovať a nie vždy sa im to darí. Môže preventívna reštrukturalizácia pomôcť spoločnostiam vyriešiť finančné problémy spôsobené vysokými cenami energií?
Návrh zákona, ktorý má umožniť vytvorenie akceleračných zón a o ktorom sme vás pred časom informovali tu, smeruje do medzirezortného pripomienkového konania. Začiatkom júla bola zverejnená paragrafovaná verzia vládneho návrhu zákona o urýchlenom využívaní obnoviteľných zdrojov energie (ďalej len "OZE"), ktorú si môžete prečítať tu. Medzirezortné pripomienkové konanie bude ukončené najneskôr do 31. júla.
Osobitne nás teší, že bpv BRAUN PARTNERS sa v rebríčku posunula nahor v oblastiach obchodného práva a práva obchodných spoločností a fúzií a akvizícií, riešenia sporov a projektov a energetiky.