11. marca 2025 prešla v Poslaneckej snemovni druhým čítaním novela známa ako “Lex Plyn”, ktorej cieľom je uľahčiť výstavbu parných elektrární v Českej republike. V prípade schválenia novela prinesie najmä zmeny v energetickom zákone¹ a v tzv. líniovom zákone² , avšak vzhľadom na dve desiatky vznesených pozmeňujúcich návrhov môže mať v prípade schválenia vplyv aj na ďalšie predpisy.

Pred časom sme vás informovali o pozmeňujúcom návrhu ministra priemyslu a obchodu Lukáša Vlčeka, ktorý dopĺňa súčasné znenie aj o novelu zákona č. 406/2000 Z. z. o hospodárení s energiou, a to vo vzťahu k tzv. elektromerom, teda zariadeniam, ktoré majú odoberať elektrinu v čase, keď je jej prebytok, teda prakticky majú dodávať zápornú flexibilitu. Podľa návrhu Lukáša Vlčka by poskytovatelia podporných služieb a flexibility nemohli používať elektrické zariadenia na poskytovanie týchto služieb bez toho, aby zabezpečili efektívne opätovné využitie elektriny spotrebovanej týmto zariadením. Absolútny zákaz takýchto zariadení sa pokúša zmierniť pozmeňujúci návrh Jána Bureša, ktorý by umožnil výnimku pre zariadenia, ktoré by boli ku dňu účinnosti novely už pripojené do prenosovej alebo distribučnej sústavy. Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh by preto mal vylúčiť možný retroaktívny účinok pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu na “poruchové zariadenia”.

Potvrdzujeme tiež, že bol predložený pozmeňujúci návrh, ktorý sa zaoberá vplyvom novely zákona o energetike známej ako “LEX RES III”, ktorú podpísal prezident republiky 13. marca 2025 a ktorá v súčasnosti čaká na uverejnenie v Zbierke zákonov a ktorá zavádza vlastné posúdenie primeranosti podpory poskytovanej výrobcom elektriny zo slnečnej energie uvedeným do prevádzky od 1. januára 2009 do 31. decembra 2010 so súhrnným inštalovaným výkonom 30 kW a viac. Ako bolo oznámené, navrhuje sa zvýšiť hranicu z 30 kW na 145 kW s cieľom znížiť počet dotknutých zariadení na výrobu elektriny a vyhnúť sa administratívnej záťaži spojenej s vykonávaním samohodnotenia napríklad v prípade malých fotovoltických zariadení zriadených na strechách obecných úradov alebo materských škôl.

Na prvý pohľad je rozsah novely malý, ale jej význam je určite podstatný.Novela má spresniť, ako sa budú výrobcovia a prevádzkovatelia najmä zásobníkov elektriny podieľať na úhrade oprávnených nákladov prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľa distribučnej sústavy spojených s pripojením ich výrobného alebo skladového zariadenia. Ich podiel sa má určiť podľa množstva potrebného výkonu alebo príkonu a majú zaplatiť paušálnu sumu, ktorej časť sa však nebude vracať ani v prípade, že výrobné/skladovacie zariadenie nebude nakoniec pripojené. Každý musí počítať s tým, že ak svoj plán nezrealizuje, bude platiť za “zbytočnú rezerváciu výkonu alebo kapacity”.

Za zaujímavé možno nepochybne považovať aj zmeny a doplnenia zamerané na urýchlenie a uľahčenie povoľovania zariadení na výrobu elektrickej energie z veterných elektrární, a to z dôvodu potreby urýchliť ich výstavbu, aby sa zabezpečila dostatočnosť zdrojov na výrobu elektrickej energie v nasledujúcich rokoch. Cieľom navrhovanej zmeny a doplnenia je zjednodušiť povoľovanie súborov štyroch alebo viacerých veterných elektrární tým, že sa na ne bude vzťahovať obmedzený výber ustanovení upravujúcich režim povoľovania stavieb energetickej bezpečnosti. Na druhej strane sa ďalšou zmenou a doplnením zavádza poplatok za výrobu veternej energie. Tento poplatok by sa týkal prevádzkovateľov veternej elektrárne s inštalovaným výkonom nad 1 MW, ktorá je pripojená do siete po 1. januári 2026, a bol by príjmom rozpočtu obce, na ktorej území sa veterná elektráreň nachádza. Maximálna sadzba poplatku by mala byť 100 Kč za inštalovaný kilowatt, ale obec by mala mať právo stanoviť všeobecne záväzným nariadením nižšiu sadzbu.

Okrem uvedeného boli predložené aj pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré priamo nesúvisia s predmetom navrhovanej zmeny a doplnenia. Otázkou samozrejme je, či uvedené a ďalšie pozmeňovacie návrhy budú schválené Poslaneckou snemovňou v treťom čítaní a následne schválené Senátom. Ďalšie prerokovanie novely v Poslaneckej snemovni je možné koncom marca, konkrétne od 27. marca 2025. Účinnosť novely “Lex Gas” sa predpokladá najskôr od 1. augusta 2025. O ďalšom vývoji v tejto téme vás budeme samozrejme naďalej informovať.

¹ Zákon č. 458/2000 Z. z. o podmienkach podnikania a o výkone štátnej správy v energetických odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o energetike)

²  Zákon č. 416/2009 Z. z. o urýchlení výstavby strategicky významnej infraštruktúry