V súčasnej fáze sa „čistky“ týkajú organizačných zložiek podnikov, slovenských aj zahraničných právnických osôb, ktorých úlohou bolo údaje zapísané v obchodnom registri do 30. 9. 2021 buď potvrdiť, alebo v rovnakom čase navrhnúť ich zmenu.
Úlohou Ministerstva spravodlivosti na druhej strane bolo v zmysle ods. 3 uvedeného ustanovenia OBZ vypracovať zoznam zapísaných osôb, ktoré sa z obchodného registra majú vymazať. Tento zoznam bol potom dňa 01.04.2022 zverejnený v Obchodnom vestníku na dobu 6 mesiacov.[1] Po jej uplynutí majú byť subjekty uvedené v zozname Ministerstva spravodlivosti, až na niekoľko výnimiek, z obchodného registra vymazané.
Podľa § 768s ods. 4 pís. c) OBZ registrový súd na odôvodnený návrh zapísanej osoby podaný v lehote 6 mesiacov odo dňa zverejnenia zoznamu zapísaných osôb, ktoré majú byť vymazané, teda do 1.10.2022 rozhodne, že zapísaná osoba je uvedená v tomto zozname nedôvodne.
Takto znie zákonný postup výmazu neaktívnych subjektov z obchodného registra, či prípadnej „záchrany ich existencie“.
Prax je však vždy komplikovanejšia, ako dobre myslený zámer zákonodarcu. Ponechajme teraz bokom, že v Obchodnom vestníku bolo v zozname organizačných zložiek, ktoré môžu byť vymazané, zverejnených aj 95 európskych právnych foriem (európske spoločnosti, európske družstvá a európske zoskupenia hospodárskych záujmov), ktoré sa síce v obchodnom registri, podobne ako organizačné zložky, zapisujú do vložky „Po“, ale určite nie sú subjektami podľa § 768s ods. 2 písm. d) OBZ. Čoskoro bol na stránkach ministerstva spravodlivosti – už nie aj v Obchodnom vestníku – zverejnený zoznam týchto európskych právnych foriem s komentárom, že do zoznamu osôb, ktoré môžu byť vymazané, nepatria.[2]
Čo však s tými organizačnými zložkami, ktoré sa síce „zobudili neskoro“, teda až po 30. 9. 2021, ale predsa? Zdá sa, že takéto organizačné zložky čelia evidentne slabo domyslenému, ba až úplne nedomyslenému procesnému postupu.
Jedná sa spravidla o dve situácie. Jednak sú tu organizačné zložky, ktoré zapísané údaje síce nepotvrdili, ale po 30. 9. 2021 podali zmenový návrh a zapísané údaje aktualizovali. Ďalšie organizačné zložky sa zas na povinnosť potvrdiť údaje „rozpamätali“ až po 30. 9. 2021 a teraz ich už potvrdiť nemôžu, keďže príslušná elektronická služba v tomto čase dostupná nie je. Z oboch týchto situácií však možno jednoducho vyvodiť, že tieto organizačné zložky sú aj naďalej aktívne, napriek tomu, že sú uvedené v zozname organizačných zložiek, ktoré môžu byť vymazané a že na stránke www.orsr.sk si pri svojom zápise nájdu výrazné červené upozornenie na túto skutočnosť.
Použitím teleologického výkladu ustanovení § 768s OBZ, ktorých účelom je – očistiť obchodný register o neaktívne subjekty – by sme mali dospieť k záveru, že v dôsledku snahy organizačných zložiek dodatočne splniť vyššie uvedené povinnosti, čo sa rovná minimálne nejakej ich aktivite, nie je daný materiálny dôvod na ich výmaz.
Keďže, znovu pripomíname – primárnym cieľom tejto právnej úpravy naďalej zostáva vymazať neaktívne subjekty z obchodného registra, zverejnenie zoznamu zapísaných subjektov, ktoré majú byť vymazané z obchodného registra v spojení s právom podať odôvodnený návrh po dobu zverejnenia zoznamu sa javí ako „druhá šanca“ organizačných zložiek na záchranu pred ich výmazom.
V tejto súvislosti sa však vynárajú rôzne praktické otázky. Postačuje podanie odôvodneného návrhu na odvrátenie výmazu aktívnych organizačných zložiek z obchodného registra, ak si včas nesplnili výlučne formálne povinnosti ustanovené v § 768s OBZ? Vzťahuje sa vôbec použitie tohto odôvodneného návrhu na nami uvedené prípady? Existuje nejaké kritérium, na základe ktorého registrový súd rozhodne, že organizačná zložka je v zozname nedôvodne?
Ale ešte predtým si musíme položiť základnú otázku, ako tento odôvodnený návrh vôbec podať? Keďže konanie vo veciach obchodného registra prebieha pred registrovým súdom prostredníctvom špecifických elektronických služieb, predpokladali by sme vytvorenie novej elektronickej služby určenej na podávanie odôvodneného návrhu. V súčasnosti však beží už štvrtý mesiac odo dňa zverejnenia zoznamu a príslušnej hypotetickej elektronickej služby stále niet, asi teda v pláne ani nebola. Z tohto dôvodu za jedinú schodnú cestu na podanie odôvodneného návrhu považujeme využitie všeobecnej agendy. Po podaní odôvodneného návrhu prostredníctvom všeobecnej agendy je ďalšou nástrahou úspešného vybavenia tohto návrhu pracovná vyťaženosť súdov. Je teda vôbec možné, aby registrové súdy vyťažené svojou bežnou agendou boli schopné vybaviť odôvodnené návrhy organizačných zložiek, podané cez všeobecnú agendu, pričom pre viac ako 900 organizačných zložiek je príslušný Okresný súd Bratislava I, do októbra tohto roku, keď už teraz sme v polovici doby zverejnenia?
Nie je nám známe, že by existoval konkrétny a v praxi zaručený postup na podanie a najmä na vybavenie odôvodneného návrhu, ktorým sa organizačné zložky snažia odvrátiť svoj výmaz. Zastávame názor, že je najvyšší čas postarať sa o nápravu a že najefektívnejšie tak môže urobiť ministerstvo spravodlivosti.
Podľa nášho názoru by najjednoduchšou cestou mohla byť možnosť opätovného sprístupnenia elektronickej služby potvrdenia údajov a úprava § 768s OBZ v tom zmysle, že by z obchodného registra neboli vymazané organizačné zložky, ktoré by údaje potvrdili, alebo navrhli ich zmenu v primeranej dodatočnej lehote. Takéto riešenie sa nám javí zmysluplnejšie, ako spätne zákonnou novelou „resuscitovať“ už vymazané subjekty, ako sme tomu boli svedkami v predchádzajúcich fázach čistenia obchodného registra pri obchodných spoločnostiach, ktoré si nesplnili povinnosť premeny menovitej hodnoty vkladov a základného imania zo slovenskej meny na euro. Neurobiť nič a zaujať postoj, že rozhodovanie o zápise a výmaze osôb z obchodného registra je v kompetencii registrových súdov, a nie ministerstva spravodlivosti a teda pripustiť možnosť, že s vaničkou sa opäť možno vyleje aj nejedno dieťa, je tým najmenej vhodným riešením.
