Predmetný legislatívny balík pozostáva z (i) návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu; (ii) návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu: mechanizmy, ktoré majú členské štáty zaviesť (ďalej len „VI. AML smernica“); a (iii) návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje Úrad pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (ďalej len „AMLA nariadenie“).

Uvedené právne predpisy (za podmienky, že budú definitívne schválené) budú mať pomerne veľký dopad na aktuálnu AML/CFT úpravu, a to či už na Európskej úrovni alebo na úrovni právnych poriadkov jednotlivých členských štátov. Medzi najväčšie novinky možno zaradiť:

Zriadenie Úradu pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu

Úrad pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (ďalej len „AMLA“ z anglického „Anti-Money Laundering Authority“) bude ústredným prvkom integrovaného systému dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktorého súčasťou budú aj vnútroštátne orgány s mandátom na vykonávanie dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Ako je uvedené aj v dôvodovej správe k AMLA nariadeniu, prax ukázala, že dohľad v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v rámci EÚ, ktorý je vykonávaný členskými štátmi, vykazuje rôznu úroveň kvality a účinnosti, a to z dôvodu výrazných rozdielov v zdrojoch a postupoch v jednotlivých členských štátoch. AMLA bude, okrem iného,  vykonávať priamy dohľad vo vzťahu k niektorým z najrizikovejších cezhraničných povinných subjektov finančného sektora, a tak bude priamo prispievať k predchádzaniu praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu v EÚ. V rámci plnenia svojich povinností by AMLA mohla nariadiť spoločnostiam a osobám odovzdanie dokumentov a iných informácií, vykonávať kontroly na mieste so súdnym povolením a ukladať sankcie vo výške od 500 000 až 2 mil. eur alebo 0,5 – 1 % ročného obratu v prípade závažných porušení – a až do výšky 10 % celkového ročného obratu povinného subjektu za predchádzajúci hospodársky rok.

Omedzenie platieb v hotovosti a kryptoaktívami

S cieľom obmedziť zneužívanie platieb v hotovosti a platieb prostredníctvom kryptoaktív boli schválene maximálne limity vo výške 7 000 EUR pre hotovostné platby a 1 000 EUR pre prevod kryptoaktív. Nad tieto limity musí spoločnosť, na ktorú sa vzťahujú právne predpisy o praní špinavých peňazí, identifikovať svojich zákazníkov.

Nové limity pre definovanie konečného užívateľa výhod

V budúcnosti sa za konečného užívateľa výhod (ďalej len „KÚV“) bude považovať osoba, ktorej priamy alebo nepriamy podiel na hlasovacích práv právnickej osoby alebo podiel na jej základnom imaní ci majetkovom prospechu bude najmenej 15 %, resp. 5 % ak pôjde o spoločnosť z ťažobného priemyslu či o spoločnosť, ktorá je vystavená vyššiemu riziku prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu.

Prístup k Registru konečných užívateľov výhod

Vzhľadom na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veciach C-37/20|Luxembourg Business Registers a C-601/20|Sovim[1] je nutné vysporiadať sa s prístupom k údajom uvedeným v Registri konečných užívateľov výhod podľa čl. 30, bod. 5 písm. c) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, a teda s pojmom „legitímny záujem“. Po prijatí vyššie uvedeného AML balíka sa za osoby s legitímnym záujmom budú bez ďalšieho považovať novinári, reportéri, všetky ostatné médiá, organizácie občianskej spoločnosti a inštitúcie vyššieho vzdelávania. Ich právo na prístup k údajom bude platiť najmenej dva a pol roka, no členské štáty budú mať právo tento prístup zrušiť v prípade, ak bude zneužívaný. Legitímny záujem by sa mal uplatňovať bez akejkoľvek diskriminácie na základe štátnej príslušnosti, krajiny pobytu alebo sídla.

Vyššie popísané zmeny sú len malou časťou z noviniek, ktoré navrhované právne predpisy zavedú. Ďalší vývoj právnej úpravy politík boja proti praniu špinavých peňazí a financovania terorizmu je pomerne jasný a smeruje k väčšej transparentnosti a kontrole povinných subjektov. Opačný prístup bol ale zvolený poslancami Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí odmietli zrušiť výnimku na uplatňovanie zákona o obmedzení platieb v hotovosti v čase mimoriadnej situácie, a tak aktuálne na Slovensku nie je výška platieb v hotovosti limitovaná žiadnym právnym predpisom, čo je s určitosťou v rozpore so ideou boja proti praniu špinavých peňazí a financovania terorizmu.

Obrovský dopad budú mať ale nové hodnoty na definovanie KÚV (viď. vyššie), ktoré bude nutné zohľadniť aj pri registrácii subjektov v Registri partnerov verejného sektora a pri zápise konečných užívateľov výhod v obchodnom registri, nakoľko definícia KÚV bude omnoho širšia. Táto skutočnosť bude do istej miery znamenať ďalšiu administratívnu záťaž pre všetky podnikateľské subjekty, nakoľko už vykonané registrácie bude nutné overiť z hľadiska novej právnej úpravy.

Návrhy nových európskych predpisov sa v legislatívnom procese môžu ešte zmeniť. Ich definitívna podoba predpokladá dohodu na finálnom znení medzi Európskou komisiou, Európskym parlamentom a Radou EÚ. Každopádne už teraz je zrejmé, že európska legislatíva v tejto oblasti sa bude len sprísňovať.