V období od roku 2012 do 2017 došlo na Slovensku k obrovskému nárastu počtu zlučovaných spoločností, pričom skokový nárast zlúčení nastal najmä v rokoch 2014 a 2015. Z celkového počtu všetkých v tomto období zlučovaných spoločností bolo niekoľko tisíc spoločností zlúčených len do necelých dvoch stoviek nástupnických spoločností, ktoré následne skončili v konkurze.

Mnohí z majiteľov týchto zlučovaných spoločností tak využili nedostatočné legislatívne zmeny z roku 2012 na to, aby sa zlúčením s nástupnickou spoločnosťou vyhli povinnosti splácať dlhy svojim veriteľom. Keďže nástupnické spoločnosti následne skončili v konkurznom konaní, následkom takýchto zlúčení bolo zmarenie možnosti veriteľov z radov fyzických a právnických osôb a daňovej správy vymôcť svoje nároky. Namiesto stoviek až tisícov zadlžených spoločností sa tak do konkurzných štatistík dostali len necelé dve stovky nástupnických spoločností.

V tejto práci sa zaoberáme najmä dopadom zlučovania spoločností na konkurzné prostredie. Popisujeme, čo fenomén zlučovania vyvolalo a ako sa ho podarilo legislatívnymi opatreniami zastaviť. Na znázornenie vývoja zlučovania a podporu našich záverov sme pre účely tejto analýzy vyexportovali dáta z relevantných registrov pre všetkých úpadcov, ktorí mali minimálne jedného právneho predchodcu, počítačovou analýzou sme údaje spracovali, zanalyzovali podľa vybraných parametrov a pripravili podrobnú štatistickú analýzu zlúčených a nástupnických spoločností, ktoré následne skončili v konkurznom konaní. Analyzovali sme len zlučovania tých spoločností, u ktorých bol na ich nástupnické spoločnosti podaný návrh na konkurz alebo reštrukturalizáciu v období od roku 2012 do 2019.

 

1. Úvod do problematiky zlučovania

 

Zlúčenie je postup, ktorým v rámci aspoň dvoch spoločností dochádza k zániku aspoň jednej spoločnosti tak, že na inú už existujúcu spoločnosť prechádza majetok zaniknutej spoločnosti. Spoločnosť, ktorá zostane na základe tohto postupu, je právnym nástupcom zaniknutých spoločností. Zároveň v rámci zlúčenia je možné vykonať aj zmenu v osobe spoločníkov, t. j. spoločníkom právneho nástupcu môže byť ktorýkoľvek zo spoločníkov zlučovaných spoločností, pričom je aj možnosť, aby spoločník zanikajúcej spoločnosti už v nástupníckej spoločnosti nefiguroval. Hlavným účelom zlúčenia je znížiť počet spoločností bez toho, aby zanikajúce spoločnosti museli prevádzať svoj majetok na nástupnícku spoločnosť a vykonať likvidáciu. V rámci M&A transakcií je zlúčenie úplne bežný a často žiadaný spôsob zániku spoločností.

Ak je však zlúčenie vykonávané za účelom vyhýbaniu sa likvidácii, či konkurznému alebo reštrukturalizačnému konaniu, dochádza k situácii, keď nemajetná, prípadne insolventná spoločnosť sa zlučuje s nástupníckou spoločnosťou tak, že zaniká a jej záväzky prechádzajú na právneho nástupcu. Takto môžu byť veritelia zaniknutých spoločností v skutočnosti poškodení– ich pohľadávky nemôžu byť uspokojené v rámci likvidácie, konkurzu, či reštrukturalizácie zaniknutej spoločnosti, keďže záväzky zaniknutej spoločnosti ostávajú u nástupníckej spoločnosti. Zároveň pri takýchto zlúčeniach býva často úmyslom, že nástupnícka spoločnosť je taktiež insolventná, alebo sa stane na základe zlúčenia so zanikajúcou spoločnosťou tiež insolventnou, pričom po zlúčení podáva nástupnícka spoločnosť návrh na konkurz. Následne v konkurznom konaní nástupníckej spoločnosti sa správca konkurznej podstaty prácne dostáva k informáciám o zaniknutej spoločnosti. V prípade, ak ide o konkurz nástupníckej spoločnosti, ktorá je právnym nástupcom väčšieho počtu (napr. 10 alebo viac) zaniknutých spoločností, je pre konkurzného správcu takmer nemožné dostať sa k podstatným informáciám o zaniknutých spoločnostiach (napríklad účtovníctvu, alebo majetkových prevodoch). Osobite aj preto, že účtovníctvo nástupníckych spoločností býva často nekompletné a správca konkurznej podstaty nemá prostriedky na vykonávanie komplexných, často až forenzných vyšetrovacích prác, aby získal informácie o zaniknutých spoločnostiach.

Naviac, v rámci tohto „modelu“ zlučovania spoločností býva štatutárom, resp. často aj jediným spoločníkom nástupníckej spoločnosti osoba, ktorá je nemajetná alebo ťažko vyhľadateľná (napr. ide o cudzieho štátneho príslušníka z ázijskej či africkej krajiny, s ktorým je v praxi mimoriadne zložité komunikovať a brať ho na zodpovednosť). Veriteľ síce má pohľadávku voči spoločnosti, ktorá zanikla zlúčením, ale právnym nástupcom je spoločnosť, ktorá je nemajetná, resp. insolventná a jej štatutárom a jediným spoločníkom je osoba, ktorá je ťažko vyhľadateľná, prípadne sú pochybnosti o jej existencii. Veriteľ tak nemá svoju pohľadávku z čoho uspokojiť. Ostáva mu len jedna možnosť a tou je obrátiť sa v tejto veci na orgány činné v trestnom konaní.

V rámci trestného konania sa vyšetrovatelia zameriavajú najmä na trestný čin poškodzovania veriteľa, či prípadne trestný čin nekalej likvidácie. Vyšetrovanie potom smeruje k tomu, či si dlžník nezmenšoval majetok s úmyslom poškodiť veriteľa, alebo či nedošlo k snahe zmariť ukončenie podnikania likvidáciou.

 

2. Negatívne dopady zlučovania

 

Z analýzy údajov a článkov v médiách, v ktorých sa vyjadrovali zástupcovia štátnej správy a podnikateľského sektora, prípadne zástupcovia inzercie špecializovaných poskytovateľov služieb zlučovania vyplýva, že primárnym cieľom zlučovania bolo vyhnúť sa splácaniu záväzkov zadlžených spoločností vo finančných problémoch.

Negatívny vplyv účelového zlučovania spoločností tak mohol byť pozorovateľný v nasledujúcich oblastiach:

• zbavenie sa zadlžených spoločností, ktoré neboli schopné splácať svoje záväzky a uspokojiť veriteľov (oblasť konkurzov a reštrukturalizácií),
• vyhýbanie sa daňovým povinnostiam (oblasť vykazovania a úhrady daní),
• skresľovanie vykazovania počtu úpadcov (oblasť konkurzných štatistík).

Ako prebiehalo také účelové zlučovanie? Keď sa podnikateľ ocitol vo finančných problémoch a chcel sa rýchlo a jednoducho zbaviť svojej zadlženej spoločnosti, využil služby na to špecializovanej osoby. Často išlo o odborníka, ktorý na tento účel využil jednu z pripravených účelových (nástupnických) spoločností a túto zlúčil so zadlženou spoločnosťou podnikateľa. Podnikateľ podpísal zmluvu o zlúčení spoločností a previedol ju následne na vopred pripravenú osobu. Táto osoba bola často nekontaktná, mohlo ísť aj o bezdomovca, alebo niekoho z exotického zahraničia, napr. z Ázie, či Afriky. Za službu zaplatil podnikateľ len malý poplatok v rádoch stoviek euro a za pár týždňov jeho spoločnosť zanikla zlúčením.

Okrem zneužitia zlučovania na zbavenie sa spoločnosti so záväzkami voči bežným obchodnýmveriteľom, bol inštitút zlučovania využitý aj na „vyriešenie“ záväzkov voči daňovej správe. Išlo fakticky o spôsob vyhýbania sa daňovým povinnostiam – napr. úhrade daní, v rámci ktorého bola spoločnosť po zlúčení prevedená na nekontaktnú osobu, od ktorej už daňový úrad nedokázal získať žiadne účtovné alebo právne doklady a dokumentáciu. Akonáhle teda došlo k zlúčeniu dlžníka s inou, na to pripravenou spoločnosťou, daňový úrad tak dlžné čiastky už nedokázal vymôcť.

Jeden z negatívnych dopadov účelového zlučovania spočíval v skresľovaní konkurzných štatistík o úpadkoch právnických osôb. Namiesto tisícov spoločností – právnych predchodcov – ktorí by časom skončili v konkurze, skončili v konkurznom konaní len necelé dve stovky ich nástupníckych spoločností. Mohol mať termín blížiacej sa novely Obchodného zákonníka, ktorá nadobudla účinnosti 8.11.2017, významnejší vplyv na počet konkurzných a reštrukturalizačných konaní na Slovensku? O potrebe zmeniť legislatívu sa začalo uvažovať po skokovom náraste zlučovania v rokoch 2014 až 2015.

Vývoj konkurzných a reštrukturalizačných konaní od 1.1.2017 znázorňuje nasledujúci graf, z ktorého vyplýva, že trend počtu konkurzných a reštrukturalizačných konaní v roku 2017 postupne klesal z 51 vo februári 2017 až na 21 konaní v novembri 2017. Ale v priebehu najbližších dvoch mesiacov stúpol až na rekordných 79 konaní v januári 2018. Tento počet nebol za následné sledované obdobie od 2017 do 2020 ani raz prekonaný.

Z dostupných dát nie je možné jednoznačne stanoviť, či tento nárast spôsobila novela Obchodného zákonníka z novembra 2017, ktorá zlučovanie zamedzila. Ak by ho totiž spôsobila a zastavila účelové zlučovanie zadlžených spoločností v „predúpadkovom“ stave, štatistiky počtu konaní by tento nárast úpadcov mali zohľadniť, čo však v údajoch nie je pozorovateľné. Zodpovedanie týchto otázok preto ponechávame na ďalšie hlbšie posúdenia a analýzy.

 

3. Právny rámec – snaha štátu zabrániť nekalému zlučovaniu spoločností

 

Vznik problému so zlučovaním v roku 2012

K prudkému rastu účelových zlučovaní spoločností došlo kvôli legislatívnej zmene z roku 2012. Tá spravila škrt cez rozpočet osobám, ktoré predávali spoločnosti na nekontaktné osoby, na tzv. „biele kone“. Dovtedy, keď sa niekto potreboval zbaviť spoločnosti, previedol ju na nejakú nemajetnú a často nekontaktnú osobu. Keďže takýto postup bol možný len so súhlasom správcu dane, jedinou „dierou“ v zákone zostalo zlučovanie.

Sústredenie sa na zlučovanie spoločností nepriamo vyplývalo z novely Obchodného zákonníka, a to zo zákona č. 246/2012 Z. z. Tento zákon s účinnosťou od 1.10.2012 zaviedol do § 115 Obchodného zákonníka nový odsek 5, podľa ktorého návrh na zápis zmeny v osobe spoločníka do obchodného registra pri prevode väčšinového obchodného podielu je spoločnosť povinná doložiť súhlasom správcu dane. Tento súhlas sa týka tak prevádzajúceho, ako aj nadobúdateľa, s pár výnimkami (napríklad zahraničné osoby). Bez uvedeného súhlasu obchodný register nezapísal prevod obchodného podielu. Keďže pri prevode obchodného podielu na „bieleho koňa“ bol od 1.10.2012 potrebný súhlas správcu dane, začalo namiesto prevodov obchodných podielov dochádzať k zlučovaniu spoločností za účelom zbavovania sa dlhov. Legislatívna úprava umožňujúca tento spôsob zlučovania spoločností ostala v platnosti až do roku 2017. V rámci tohto obdobia (a to najmä v rokoch 2014 a 2015) tak došlo k výraznému nárastu zlučovaní spoločnosti na Slovensku, čo vyplýva aj zo štatistík uvedených v ďalšej časti tejto správy. Ministerstvo spravodlivosti SR si túto skutočnosť uvedomovalo, čo viedlo k ďalšej právnej úprave.

Náprava problému so zlučovaním v roku 2017

S účinnosťou od 8.11.2017 boli novelou Obchodného zákonníka (zákon č. 264/2017 Z. z.) zapracované podmienky na vykonanie zlúčenia, ktoré mali reflektovať najmä častý výskyt účelového zlučovania spoločností zameraného na zabránenie vymoženia dlžných čiastok, resp. zbavovanie sa insolventných spoločností a vyhýbanie sa konkurznému konaniu.
Táto novela do § 69 ods. 11 Obchodného zákonníka zapracovala, že pri zlúčení spoločností musí byť dodržané nasledovné:

• hodnota záväzkov nástupníckej spoločnosti nesmie presahovať hodnotu jej majetku; do sumy záväzkov sa však nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom
  podriadenosti,
• nástupnícka spoločnosť alebo zanikajúca spoločnosť nesmí byť v likvidácii,
• voči nástupníckej spoločnosti alebo zanikajúcej spoločnosti nemôžu pôsobiť účinky vyhlásenia konkurzu, ibaže správca konkurznej podstaty súhlasí so zlúčením spoločnosti,
• voči nástupníckej spoločnosti alebo zanikajúcej spoločnosti nemôžu pôsobiť účinky začatia reštrukturalizačného konania alebo povolenia reštrukturalizácie,
• voči nástupníckej spoločnosti alebo zanikajúcej spoločnosti sa nemôže viesť konanie o ich zrušení a nemôžu byť súdom alebo na základe rozhodnutia súdu zrušené.

Zákon taktiež uvádza, že členovia orgánov spoločnosti sú povinní zdržať sa úkonov smerujúcich k jej zlúčeniu, pokiaľ možno predpokladať, že nie sú splnené vyššie uvedené podmienky, inak zodpovedajú veriteľom za škodu, ktorú im porušením tejto povinnosti spôsobia.

Uvedenú novelu možno interpretovať tak, že s účinnosťou od 8.11.2017 by nemalo dôjsť k zlúčeniu spoločností, ak by tým vznikla situácia, že hodnota záväzkov nástupníckej spoločnosti bude vyššia ako hodnota jej majetku, pričom žiadna zo spoločností nemôže byť v likvidácii, konkurze, reštrukturalizácii, či voči nej vedené konanie o zrušení. Zároveň, ak by aj k takémuto zlúčeniu aj došlo, t. j. došlo by k porušeniu povinností uvedených v § 69 ods. 11 Obchodného zákonníka, za takto spôsobenú škodu by zodpovedali všetci členovia orgánov, ktorí vykonali úkony smerujúce k zlúčeniu, čo v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným – čo je na Slovensku najčastejšia forma právnickej osoby, by boli spoločníci, ktorí schválili zlúčenie a konatelia, ktorí konali vo veci zlúčenia. Následne by teda veriteľom vzniklo právo požadovať od týchto osôb náhradu škody.

Novela Obchodného zákonníka zákon č. 264/2017 Z. z. tiež zaviedla povinnosť komunikovať zlúčenie so správcom dane vopred. Podľa § 69 ods. 13 Obchodného zákonníka, oznámenie o tom, že bol vypracovaný návrh zmluvy o splynutí alebo zmluvy o zlúčení spoločností alebo návrh projektu rozdelenia spoločnosti, doručí každá zanikajúca spoločnosť príslušnému správcovi dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, najneskôr 60 dní pred dňom konania valného zhromaždenia, ktoré má rozhodnúť o schválení návrhu zmluvy o zlúčení alebo zmluvy o splynutí spoločností alebo návrhu projektu rozdelenia spoločnosti.

Ďalšou dôležitou povinnosťou, ktorú zaviedla novela Obchodného zákonníka zákon č. 264/2017 Z. z. je nutnosť vyhotoviť správu audítora (§ 69 ods. 14 Obchodného zákonníka), ktorá osvedčí, že ku dňu účinnosti zlúčenia hodnota záväzkov nástupníckej spoločnosti nepresahuje hodnotu jej majetku. Audítor tak osvedčuje, že pohľadávky a záväzky zanikajúcej spoločnosti zodpovedajú ekonomickej skutočnosti.

Ak teda mal podnikateľ záujem o zlúčenie so spoločnosťou, ktorá má finančné problémy (ale nie je v úpadku), nie je to vylúčené, avšak je potrebné, aby nástupnícka spoločnosť po zlúčení nemala viac záväzkov ako majetku.

 

4. Metodológia a základné prehľady ohľadom úpadcov, u ktorých bolo evidenčne
registrované predchádzajúce zlučovanie od 1. 1. 2012

 

V analýze sme spracovali údaje týkajúce sa 178 úpadcov, u ktorých bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, návrh na povolenie reštrukturalizácie, návrh na vyhlásenie konania, alebo začaté konkurzné konanie v období od 1.1.2012 do 31.12.2019 a u ktorých sme identifikovali prípady zlučovania. Výsledky analýzy zahrnujú aj tie spoločnosti, u ktorých bol síce podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, ale konkurzné konanie bolo v krátkom období zastavené. K týmto spoločnostiam sme získali údaje a informácie o 3 383 predchodcov, ktorí sa do nich zlúčili.

Analyzovali sme len zlučovania tých spoločností, u ktorých bol na ich nástupnické spoločnosti podaný návrh na konkurz alebo reštrukturalizáciu v období od roku 2012 do 2019. Upozorňujeme, že s ohľadom na účel analýzy našim cieľom nebola identifikácia a analýza všetkých spoločností, ktoré sa v preverovanom období zlučovali, ale len tých, u ktorých nástupnické spoločnosti skončili v konkurze, alebo v reštrukturalizácii.

Vývoj zlúčených a nástupnických spoločností podľa rokov, v ktorom bol návrh (na vyhlásenie konkurzu, návrh na povolenie reštrukturalizácie, návrh na vyhlásenie konania, alebo začaté konkurzné konanie) podaný, znázorňuje nasledujúca tabuľka č. 1:

Tab. č. 1 Vývoj zlučovaných spoločností, ktorých nástupnícke spoločnosti skončili v konkurze alebo reštrukturalizácii podľa roku, v ktorom bol návrh podaný

Údaje boli získané analýzou údajov získaných pomocou webovej služby aplikácie Register úpadcov a webovej služby obchodného registra SR, ktoré spravuje a sprístupňuje Ministerstvo spravodlivosti SR. Pre potreby štatistickej analýzy boli údaje normalizované a agregované.

Analýza získaných údajov nám umožnila zistiť štatistické parametre nástupnických a zlučovaných organizácií, vzájomné väzby medzi zlučovanými a nástupnickými spoločnosťami, časový priebeh medzi zlučovaním a konkurzom nástupnických spoločností a ďalšie údaje, ktoré sme v tejto správe prezentovali vo forme zistení, grafov a tabuliek.

Takto získané údaje prezentujeme v rozčlenení na prehľady zlučovaných spoločností (kapitola 5) a na prehľady nástupníckych spoločností (kapitola 6), ktoré skončili v konkurze alebo v reštrukturalizácii podľa:

• časového obdobia, tzn. podľa rokov zlučovania alebo rokov, v ktorom bol podaný návrh na povolenie reštrukturalizácie, alebo návrh na vyhlásenie konkurzu (ďalej v texte môže byť skrátene uvedené ako rok konkurzu, resp. rok reštrukturalizácie), a
• kategórií a intervalov (napr. podľa počtu zlúčených spoločností, alebo podľa veku spoločnosti).

Tam, kde to bolo vhodné, sme doplnili konkrétne príklady jednotlivých nástupnických spoločností.

Identifikovali sme až 12 úrovní, na ktorých sa jednotlivé spoločnosti zlučovali do ďalších nástupnických organizácií. Prehľad počtu zlúčených spoločností podľa úrovní a podľa intervalu zlúčených spoločností je v nasledujúcej tabuľke č. 2:

Rozčlenili sme jednotlivé nástupnické spoločnosti do kategórií podľa veku a podľa počtu spoločností, ktoré sa do nich zlúčili. Je zrejmé, že časť nástupnických spoločností vznikla čisto účelovo, s cieľom likvidácie predchodcov. Zistili sme, že napríklad nástupnícka spoločnosť Dareq s. r. o. s niekoľkými stovkami zlučovanými spoločnosťami existovala necelý rok od svojho založenia po svoj konkurz. Podobne „významné“ nástupnické spoločnosti Soraida s.r.o. a Akusha s.r.o. s desiatkami zlučovanými spoločnosťami existovali necelé dva roky.Tab. č. 2 Počet zlučovaných spoločností do jedného nástupníka podľa  úrovní, na ktorých došlo k zlučovaniu

Nasledujúca tabuľka č. 3 uvádza celkový prehľad nástupnických spoločnosti rozdelených podľa veku a počtu zlučovaných spoločností:

Tab. č. 3 Prehľad nástupníckych  spoločností, na ktoré bol podaný návrh na konkurz / reštrukturalizáciu podľa veku a počtu zlučovaných spoločností

Príklad zlučovania spoločností do nástupnickej spoločnosti INVESTCAPITAL s.r.o.

Spoločnosť INVESTCAPITAL, s.r.o., IČO 35 886 030, s posledným registrovaným sídlom Trnavská 28, Bratislava 821 08, bola zapísaná do obchodného registra Slovenskej republiky dňa 13.5.2004. Okresný súd Bratislava I. vyhlásil konkurz na majetok INVESTCAPITAL, s.r.o. uznesením zo dňa 13.7.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 7.8.2012 a vykonateľnosť dňa 21.7.2012.

Do nástupnickej spoločnosti INVESTCAPITAL, s.r.o. sa zlúčilo celkom 161 spoločností. Zlučovanie jednotlivých spoločností do nástupníckych organizácií v niekoľkých úrovniach je znázornené v nasledujúcom grafe č. 2:

 

Graf č. 2 Znázornenie zlúčenia 161 spoločností do nástupníckej spoločnosti INVESTCAPITAL, s.r.o.

 

5. Vývoj zlučovaných spoločností podľa obdobia zlúčenia od roku 2011 do 2019

 

V priebehu obdobia od 1.1.2011 do 31.12.2019 bolo zlúčených celkom 3 309 spoločností do 158 nástupnických spoločností, na ktoré bol neskôr podaný návrh na konkurz alebo reštrukturalizáciu v období od 1.1.2012 do 31.12.2019. Do jednej nástupnickej spoločnosti sa v priemere zlúčilo 21 spoločností za rok, viď nasledujúca tabuľka č. 4:

Tab. č. 4 Prehľad vývoja priemerného počtu zlúčených spoločností na jednu nástupnickú spoločnosť, na ktorú bol neskôr podaný návrh na konkurz alebo reštrukturalizáciu podľa roku zlúčenia

Upozorňujeme, že počet nástupnických spoločností v sledovanom období rokov 2011 až 2019 je odlišný v prehľade rozdelenia podľa roku zlúčenia (počet 158, viď tabuľka č. 4) a podľa roku podaného návrhu na konkurz alebo reštrukturalizáciu (počet 178, viď tabuľka č. 6 uvedená v ďalšej časti tejto správy). Je to spôsobené tým, že do 30 nástupnických spoločností, na ktoré bol podaných návrh na konkurz, boli zlučované spoločnosti ešte pred rokom 2011.

Trend zlučovanie spoločností začal rásť v posledných mesiacoch roku 2013 a vrcholil v roku 2015. Vývoj počtu zlúčených spoločností v jednotlivých mesiacoch rokov 2011 až 2019 (t. j. v období v ktorom došlo k zlúčeniam) je uvedený v nasledujúcom grafe č. 3:

Graf č. 3 Vývoj zlúčených spoločností v jednotlivých mesiacoch rokov 2011 až 2019

Z uvedeného grafu č. 3 vyplýva, že počet zlúčených spoločností začal po dosiahnutí svojho vrcholu v polovici roku 2015 postupne klesať až do polovice roku 2016, aby následne začal znova rásť a dosiahol ďalšieho vrcholu na konci leta 2017. Je pravdepodobné, že tento nárast v roku 2017 mohla spôsobiť už medializovaná snaha o zmenu legislatívy a zavedenie novely Obchodného zákonníku. Okrem významného počtu zlúčení v januári 2018 boli zlučovania spoločností do polovice roku 2018 v podstate úplne utlmené, pričom v roku 2019 sa už neuskutočňovali.

Trend zlučovania zastavila v roku 2017 až novela Obchodného zákonníka, t. j. zákon č. 264/2017 Z. z. Napriek účinnosti tejto novely od 8.11.2017 bolo v roku 2017 a 2018 zlúčených ešte 170 spoločností a to v dôsledku buď pravdepodobného antedatovania zmlúv o zlúčení a následným zápisom po dni účinnosti zákona alebo oneskoreným zápisom.

Nasledujúca tabuľka znázorňuje počet zlúčených spoločností po dni účinnosti novely a priemerný mesačný počet dní medzi dňom zlúčenia a dátumom účinnosti novely:

Tab. č. 5 Počet zlúčených spoločností po dni účinnosti novely a priemerný mesačný počet dní medzi dňom zlúčenia a dátumom účinnosti novely

Vzhľadom k narastajúcemu počtu dní od nadobudnutia účinnosti novely zákona po dátum zlúčenia v obchodnom registri (a to najmä v roku 2018), je zrejmé, že pravdepodobnosť neskorého zápisu bola skôr minimálna a mohlo sa tak jednať o zlúčenia, kde by mohol byť porušený zákon, t. j. novela Obchodného zákonníka z 2017. Viaceré z týchto zlúčení v roku 2018 tiež mohli byť organizované osobami, ktoré prostredníctvom tohto modelu „podnikali“ a z dôvodu zmeny legislatívy potrebovali postupne ukončiť svoju činnosť.

Celkový prehľad vývoja zlučovania spoločností do nástupnických spoločností, rozdelený podľa roka, v ktorom došlo k zlúčeniu, je uvedený v nasledujúcom grafe:

Graf č. 4 Vývoj zlučovania do nástupnických spoločností, rozdelený podľa roka, v ktorom došlo k zlúčeniu

Z grafu vyplýva, že napríklad v roku 2017 sa celkom 736 právnych predchodcov zlúčilo do 25 nástupnických spoločností, na ktoré bol podaný návrh na konkurz alebo reštrukturalizáciu (v priemere šlo o 29 zlučovaných spoločností na jedného nástupcu). Graf taktiež znázorňuje nasledovné:

• Výrazný skok v počte zlúčených spoločností v roku 2014 (578 spoločností) a v roku 2015 (930 spoločností).
• Významný pokles zlúčených spoločností zo 736 v roku 2017 na 109 v roku 2018.
• Žiadny výskyt zlúčených spoločností v roku 2019, kde by bol podaný návrh na konkurz alebo reštrukturalizáciu nástupníckej spoločnosti.
• Počet nástupnických spoločností, na ktoré bol podaný návrh na konkurz alebo reštrukturalizáciu, sa rokoch 2014 až 2017 pohyboval medzi 25 (2017) až 33 (2015).
• Priemerný počet zlúčených spoločností na jednu nástupnickú spoločnosť, na ktoré bol podaný návrh na konkurz alebo reštrukturalizáciu, sa v období 2014 až 2017 pohyboval medzi 17 (rok 2016) až 29 (rok 2017).

6.   Vývoj nástupníckych spoločností podľa roku podania návrhu na konkurz alebo reštrukturalizáciu

 

V priebehu obdobia od 1.1.2011 do 31.12.2019 bolo zlúčených celkom 3 383 spoločností do 178 nástupnických spoločností, na ktoré bol podaný návrh na konkurz alebo reštrukturalizáciu v období od 1.1.2012 do 31.12.2019 (bližšie aj kap. 4). Do jednej nástupnickej spoločnosti sa v priemere zlúčilo 19 spoločností za rok, viď nasledujúca tabuľka č. 6:

Tab. č. 6 Priemerný počet zlúčených spoločností na jednu nástupnícku spoločnosť v konkurze / reštrukturalizácii podľa rokov

Nasledujúci graf č. 5 znázorňuje vývoj zlučovania 3 383 spoločností, u ktorých bol na ich nástupcov podaný návrh na konkurz alebo reštrukturalizáciu od roku 2012 do 2019:

Graf č. 5 Vývoj zlučovania 3 383 spoločností, u ktorých bol na ich nástupcov podaný návrh na konkurz alebo reštrukturalizáciu od roku 2012 do 2019 podľa jednotlivých mesiacov sledovaného obdobia

Z grafu č. 5 vyplýva, že septembri 2018 skončili v konkurznom konaní nástupnícke spoločnosti s najväčším počtom zlúčených spoločností za celé sledované obdobie. Jednalo sa o nástupnícku spoločnosť Eurotransfer, spol. s r.o., do ktorej sa zlúčilo 42 predchodcov s ďalšími 698 spoločnosťami.

Ako sme popísali v predchádzajúcej kapitole, zlučovania spoločností prebiehali aj po dátume účinnosti novely. Z analýzy vyplýva, že aj v rokoch 2018 a 2019 boli podané návrhy na konkurz nástupnických spoločností, do ktorých sa zlúčilo 161 spoločnosti až po dni účinnosti novely zákona. V tomto prípade by taktiež mohlo ísť o zlúčenia, kde mohlo dôjsť k porušeniu Obchodného zákonníka. Potvrdenie tohto podozrenia by však vyžadovalo potrebnú analýzu každého jednotlivého zlúčenia.

Vývoj počtu nástupnických spoločností, na ktoré bol podaný návrh na konkurz alebo reštrukturalizáciu v rokoch 2012 až 2019, je uvedený v nasledujúcom grafe č. 6:

Graf č. 6 Vývoj počtu nástupnických spoločností, na ktoré bol podaný návrh na konkurz alebo reštrukturalizáciu v rokoch 2012 až 2019

Poukazujeme na pravidelné rozloženie počtu nástupnických spoločností, na ktoré bol podaný návrh na konkurz, alebo reštrukturalizáciu, v čase. Z grafu vyplýva, že v uvedenom období bol podaný návrh na konkurz, alebo reštrukturalizáciu, priemerne na dve nástupnícke spoločnosti mesačne.

Celkový prehľad vývoja zlučovania spoločností do nástupnických organizácií, rozdelený podľa mesiaca, v ktorom došlo k podania návrhu na konkurz alebo reštrukturalizáciu nástupcu, je uvedený v nasledujúcom grafe č. 7:

Graf č. 7 Celkový prehľad vývoja početnosti zlučovania spoločností do nástupnických organizácií, rozdelený podľa mesiaca, v ktorom došlo k podania návrhu na konkurz alebo reštrukturalizáciu nástupcu

Z grafu č. 7 vyplýva, že v roku 2018 bol podaný návrh na konkurz alebo reštrukturalizáciu na 30 spoločností s  najväčším počtom zlúčených spoločností v sledovanom období (1097 predchodcov). V priemere sa zlúčilo 37 spoločností do jedného nástupcu, na ktorého bol podaný návrh na konkurz alebo reštrukturalizáciu.

Graf taktiež znázorňuje nasledovné:

• Počet nástupcov, na ktorých bol podaný návrh na konkurz alebo reštrukturalizáciu postupne narástol z 10 v roku 2012 až na 30 v roku 2018 (výnimkou je jednoročný pokles v roku 2016 na 22 nástupcov).
• Priemerný počet zlúčených spoločností na jednu nástupnickú spoločnosť, na ktorých bol podaný návrh na konkurz alebo reštrukturalizáciu, sa v období 2014 až 2018 pohyboval medzi 9 (rok 2017) až 37 (rok 2018). Rok 2018 je výrazne ovplyvnený konkurzom spoločnosti Eurotransfer, spol. s r.o., do ktorej sa zlúčilo 42 predchodcov s ďalšími 698 spoločnosťami.

 

7. Prehľady nástupnických spoločností podľa kategórií

 

Podľa roku zlúčenia

Z analýzy 158 nástupnických spoločností (bližšie aj kap. 5), do ktorých sa v období od 2011 do 2019 zlučovali tisíce spoločností, vyplýva, že len 8 nástupníkov (5 % z celkového počtu nástupnických spoločností) malo v sebe zlúčených viac ako 100 predchodcov. Až 117 nástupníkov (74 % nástupnických spoločností) obsahovalo v priemere menej ako 10 zlúčených predchodcov na jedného nástupníka. Prehľad štruktúry nástupnických spoločností, rozdelených podľa intervalu zlúčených spoločností a podľa roku, v ktorom došlo k zlúčeniam, je znázornený v nasledujúcom grafe:

Graf č. 8 Štruktúra nástupnických spoločností, rozdelených podľa intervalu a podľa roku zlúčenia

Podľa roku podania návrhu na konkurz alebo reštrukturalizáciu

Z analýzy 178 nástupnických spoločností (bližšie aj kap. 6), na ktoré bol podaný návrh na konkurz alebo reštrukturalizáciu v období od 2012 do 2019, vyplýva, že 8 nástupníkov (4 % z celkového počtu nástupnických spoločností) malo v sebe zlúčených viac ako 100 predchodcov. Až 136 nástupníkov (72 % nástupnických spoločností) obsahovalo menej ako 10 zlúčených predchodcov. Prehľad štruktúry nástupnických spoločností, rozdelených podľa počtu zlúčených spoločností a podľa roku podania návrhu, je znázornený v  grafe č. 9:

Graf č. 9 Štruktúra nástupnických spoločností podľa počtu zlúčených spoločností a podľa roku podania návrhu

Až dve tretiny spoločností bolo zlúčených len do ôsmich nástupnických spoločností, na ktoré bol podaný návrh na konkurz alebo reštrukturalizáciu. Menný prehľad nástupnických spoločností s viac ako 100 zlúčenými predchodcami je uvedený v nasledujúcej tabuľke č. 7:

 

Tab. č. 7 Menný prehľad nástupnických spoločností s viac ako 100 zlúčenými predchodcami.

 

8. Závery

 

Na základe analýzy údajov týkajúcich sa zlučovania a konkurzov a porovnaním týchto údajov so zmenami v legislatívnych predpisov možno konštatovať, že na Slovensku existoval trend zbavovania sa spoločností likvidáciou, alebo konkurzom a reštrukturalizáciou, pričom sa používali dva spôsoby. Pred 1.10.2012 išlo pravdepodobne najmä o prevod obchodného podielu, kde pôvodný spoločník previedol obchodný podiel na nového spoločníka, a tak sa zbavil svojej spoločnosti v problémoch. Zároveň sa nový spoločník nechal vymenovať za štatutára. Ak tento nový spoločník bol nekontaktný a spoločnosť bola nemajetná, tak sa významne zhoršila pozícia veriteľov takejto spoločnosti v procese vymáhania ich pohľadávok. Tomuto postupu bolo zabránené zákazom prevodu obchodného podielu bez súhlasu správcu dane v roku 2012.

Keďže však súhlasu správcu dane nepodliehalo zlúčenie nemajetnej spoločnosti na právneho nástupcu, pričom pôvodný spoločník už nemusel na základe zlúčenia v nástupníckej spoločnosti pôsobiť, namiesto prevodov obchodných podielov začalo narastať množstvo účelových zlučovaní spoločností. Tomuto následne zabránila novela Obchodného zákonníka v roku 2017, na základe ktorej je zlučovanie potrebné komunikovať s daňovým úradom a zlučovanie je možné uskutočniť len ak ku dňu zlúčenia nebude mať nástupnícka spoločnosť viac záväzkov ako majetku (potvrdené správou audítora).

V priebehu obdobia od 1.1.2011 do 31.12.2019 bolo zlúčených celkom 3 383 spoločností do 178 nástupnických spoločností, na ktoré bol podaný návrh na konkurz alebo reštrukturalizáciu v období od 1.1.2012 do 31.12.2019. Na účelovosť zlučovania týchto spoločností ukazuje aj to, že len 8 nástupníkov (4 % z celkového počtu nástupnických spoločností) malo v sebe zlúčených viac ako 100 predchodcov. Napríklad v septembri 2018 boli podané návrhy na konkurz nástupnických spoločností s najväčším počtom zlúčených spoločností za celé sledované obdobie. Išlo o spoločnosť Eurotransfer, spol. s r.o., do ktorej sa zlúčilo 42 predchodcov s ďalšími 698 spoločnosťami.

Domnievame sa, že špecializované spoločnosti, poskytujúce služby zlučovania spoločností, si uvedomili nedostatky Obchodného zákonníka z roku 2012, a tak začali ponúkať služby účelového zlučovania na lacné a pre dlžníka bezproblémové vyriešenie zadlžených spoločností. Ich účelom bolo prenesenie zodpovednosti za dlhy právnych predchodcov na právneho nástupcu, od ktorého nebolo možné dlh získať, nakoľko právny nástupca bol nemajetný a jeho spoločník, či konateľ bol nekontaktný.

Zlučovanie prebiehalo v období od roku 2011 do 2018, pričom dosiahlo vrchol v roku 2014 a 2015. Zlučovanie ale pokračovalo aj po účinnosti novely od 8.11.2017, po ktorej bolo v roku 2017 a 2018 zlúčených ešte 170 spoločností. Je pravdepodobné, že k zápisu zlučovania po dni účinnosti zákona v roku 2018 mohlo dochádzať nielen z administratívnych dôvodov (napríklad oneskoreným zápisom), ale aj z dôvodu antedatovania zmlúv o zlúčení. Nevylučujeme však ani možnosť, že by došlo k zápisu iným, nám neznámym spôsobom, ktorým mohol byť porušený zákon. Je tak veľmi pravdepodobné, že mohlo ísť už o zlúčenia, kde došlo k porušeniu príslušných ustanovení Obchodného zákonníka a ktoré organizovali osoby na toto špecializované, ktoré potrebovali postupne ukončiť svoju činnosť z dôvodu zmeny legislatívy.

O autorech analýzy:

Ing. Ján Lalka, CFE, partner forenznej agentúry Surveilligence, špecializuje sa na vyšetrovanie hospodárskej kriminality spoločností v úpadku a sofistikovaných podvodov.

JUDr. Martin Provazník, špecializuje sa na insolvenčné právo, obchodné právo a sporovú problematiku.

Ing. Filip Volavka, CISA, EnCE, head of Forensic technology vo forenznej agentúre Surveilligence, je súdnym znalcom v oblasti IT a špecializuje sa na forenzné technológie a dátové analýzy.